Ľudský organizmus a minerály |
||
Ľudský organizmus potrebuje pre svoje bezproblémové fungovanie množstvo minerálnych látok, ktoré v ňom plnia rôznorodé úlohy. Aj napriek ich nepatrnému množstvu sú pre telo dôležité a nenahraditeľné. Minerálne látky tvoria asi 4 % s celkovej váhy tela a z toho 83 % minerálov je obsiahnutých v kostiach. Minerálne látky rozdeľujeme podľa mnohých hľadísk, najčastejšie však podľa množstva, ktoré organizmus pre svoje správne fungovanie potrebuje. Prvky, ktoré sú pre telo potrebné vo väčších množstvách označujeme ako makroprvky a prvky, ktorých telu stačí do 100 mg/kg telesnej hmotnosti označujeme ako stopové prvky. Medzi makroprvky patrí: sodík, draslík, horčík, vápnik, fosfor, chlór a síra. Medzi stopové prvky patria: železo, meď, zinok, mangán, kremík, lítium. Medzi ultrastopové patria: jód, fluór, selén, chróm, vanád, bór, kobalt a molybdén. Veľa sa už popísalo aký typ vody je pre náš organizmus viac prospešnejší. Tento fakt je využívaný najviac z pohľadu marketingu spoločností, ktoré na trh prinášajú buď minerálnu alebo pramenitú vodu. V tejto otázke nemajú však jasno ani odborníci na výživu, kde je jednoznačná hranica, ktorá jednému škodí a druhému pomáha. |
Minerálne látky sa delia podľa prospešnosti pre ľudský organizmus do 3 skupín: Vo všeobecnosti možno povedať, že nezbytné a prospešné minerály plnia celý rad dôležitých funkcií: zúčastňujú sa na látkovej výmene,
udržujú osmotický tlak, regulujú kyslosť vnútorného prostredia, sú zložkou stavebného materiálu a súčasťou mnohých enzýmov. Väčšina minerálnych látok potrebných pre ľudský organizmus sú stopové prvky. Medzi významné makroprvky patrí len draslík, vápnik a horčík. |